Martin Prokopec – Zbierka básní a konfliktov
Klára Goldstein: Birán (nakl. Adolescent 2025), Časopis Glosolália 2026
Básnická zbierka Birán je v poradí šiestou poetickou knihou českej autorky, literárnej vedkyne a prekladateľky Kláry Goldstein. Kniha vyšla v českom vydavateľstve Adolescent v náklade 150 kusov, no toto skromné číslo neodzrkadľuje kvality, ktoré sa autorke podarilo do svojho diela dostať. Obmedzený náklad je výsledkom prístupu vydavateľstva, ktoré podľa dostupných informácií funguje nezávisle, bez grantov a podpory veľkých distribučných sietí a pracuje štýlom DIY. Jedným z pozitív takéhoto osobného prístupu je, že Birán nezaujme iba textovou zložkou, ale pozornosť pritiahne aj nápaditý knižný dizajn, ktorý podčiarkuje Goldsteinovej poetiku.
Sprievodný text ku knihe kladie viacero otázok, ktoré slúžia k náčrtu vhodného interpretačného rámca: „Mohou vztahy fungovat i přes hranici smrti? A musí být smrt nutně hranicí? Je možné, aby úspěšná revoluce jakéhokoliv rázu a rozsahu mohla být napájená z jiného zdroje než z lásky jakéhokoliv rázu a rozsahu? Co všechno se zpřítomňuje, když kráčíme po dávných bitevních polích?“. Goldstein koncipovala Birán ako súbor troch básnických cyklov s názvami Am Modenapark, Birán a K. Grätz. Všetky tri cykly operujú s obrazmi vojnových konfliktov a spracúvajú tému vzťahov, ktoré sú s nimi v kontraste.
Úvodný cyklus Am Modenapark pozostáva z básní, ktoré sú pomenované ako vízie, v zátvorkách potom ešte autorka uvádza názvy kalendárnych mesiacov. Rozvíja sa tak pred nami akási antiutopická vízia, ktorá je tvorená postupnými zápiskami lyrickej subjektky. V tejto antiutopickej vízii je primárny vojenský konflikt, ktorý má svoje korene v inej, minulej vojne: „skoro jako by zaskřípěly brzdy / bicyklů / které jsme tu opřeli o stěnu / za oné války / z níž vyrostla tahle“ (s. 24). Vo vízii vojny sa lyrická subjektka pravidelne prihovára svojmu milostnému partnerovi, ktorý síce umiera: „lidé si vyprávějí o smrti / nesmyslné věci / že neodcházíš / je čistě mezi ná - mi // dávám tvé jméno / nové bytosti“ (s. 26), no zároveň s ňou zostáva v nefyzickej rovine, čím spoločne porážajú aj samotný akt vojny: „krása města spočívá v tom / že je / naše / že se nás chopí okamžikem / po němž se / orosí srdce“ (s. 27).
Druhý básnický cyklus Birán pracuje s témou revolúcie na Kube. Je napísaný z pohľadu človeka, ktorý sa priamo zúčastnil na revolučných bojoch: „tudy jsme vstoupili do města / den krvácel z pořezané dlaně / z této čtvrti jsem zahájili / ofenzivu byli jsme jako / včely a sůl stanou se věci / věci světla spletité jako hlasy / tudy jsme vstoupili / do vztahu s prostředím“ (s. 35). Okrem opakovaného konfliktu milostného vzťahu a vojny v tomto cykle Goldstein efektívne buduje aj obraz konfliktu medzi očakávaným („revoluce je tvůrčí proces“, s. 39) a dosiahnutým výsledkom: „protože takhle to / nemělo skončit / kolemjdoucí měli být uzdraveni / slovem / v němž plulo svítání / k vyvrácení lesa / který se neprotivil / nemělo dojít“ (s. 42).
Tretí básnický cyklus K. Gärtz sa odohráva v hlbšej minulosti, konkrétne v období prusko-rakúskej vojny. Na milostný vzťah v konflikte s vojnou v ňom nazeráme cez reálne osoby Ludwiga von Benedeka a jeho manželky Júlie. Cyklus ústi do tragického konca: „císař měl tehdy pětatřicet / ticho bylo nekonečné // déšť vpadá do lesa / zajal nás za ohybem cesty // zbydou satirické písně / nedokončená disertace / kosterní nálezy pod označenou kótou / úkost in situ“ (s. 54), ktorý však ostáva otvorený: „zaostři / do dálky před sebou“ (s. 56).
Básnická zbierka Birán je výnimočná svojou sugestívnou obraznosťou, ktorá zaujme pri jednotlivých poetických obrazoch aj celých básňach. Čitateľkám a čitateľom sa môže pri čítaní ľahko stať, že na chvíľu zastanú pri nejakej časti textu len preto, aby ocenili Goldsteinovej cit pre obraznosť a jazyk. Hneď úvodný verš zbierky ukazuje, aký ma Goldstein talent na prekvapivú voľbu slov: „noc je krvavý rybí hlen“ (s. 9). Takéto obrazy nie sú v Biráne ojedinelé, skôr naopak.
Téma, ktorej sa Goldstein v zbierke venuje, je jej ďalším pozitívom. V roku 2026, keď uplynuli štyri roky od chvíle, čo Rusko napadlo Ukrajinu, je téma vojenského konfliktu neodškriepiteľne aktuálna. Goldstein sa však nesústreďuje na prebiehajúcu vojenskú konfrontáciu, ale poeticky skúma samotné základy vojny, študuje jej podobu v minulosti aj v budúcnosti a zasadzuje do nej lásku, o ktorej píše, že ak nie je „radikální / není vůbec“ (s. 39).
Birán rozhodne patrí k pozoruhodným počinom na česko-slovenskej poetickej scéne. Goldstein ukazuje, že vojenské konfrontácie sú s ľudstvom dlhodobo spojené a ovplyvňujú naše dejiny i súčasnosť. Je zložité sa im celkom vyhnúť, čo potvrdzuje aj spomínaný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vznikol napriek domnienke, že v 21. storočí je ľudstvo dostatočne vyspelé na to, aby vojnu takého rozsahu nepripustilo. Zároveň však autorka pripomína, že vo vojnách je prítomná aj láska, ktorej sa dá ublížiť, no nedá sa ju úplne poraziť.
Ak sa vrátime k otázkam, ktoré sa spomínajú v sprievodnom texte k zbierke, môžeme povedať, že Goldstein na ne prináša odpovede, ktoré sú hlboké, citlivé aj poeticky zvládnuté, aj vďaka čomu Birán stojí za prečítanie.